Po odklone dvoch generácií matiek od dojčenia v súčasnosti na Slovensku prebieha renesancia dojčenia. O tejto téme vychádza mnoho článkov a publikácií. Dojčenie je jednoducho "in".

Prečo je dojčenie dôležité?

Niekto by si mohol povedať, že je jedno, ako deti jedia – či sa túlia k mame alebo im ohrejeme umelé mlieko. Nie je to však pravda. Prečo?

Dojčenie je totiž omnoho viac ako len prijímanie potravy. Jeho primárnym účelom je vytváranie mozgových prepojení.

Pri dojčení sa matka s dieťaťom na seba pozerajú, dieťa cíti jej vôňu, chuť mlieka, počuje jej hlas, dotýka sa teplej matkinej pokožky, spolu s ňou sa pohybuje. Teda sa stimulujú všetky jeho zmysly.

Okrem toho, mozog ako taký získava svoju konečnú podobu na základe vplyvu zážitkov z raného obdobia života. Tieto zážitky pochádzajú z vytvárania vzťahovej väzby, ktorú formuje (okrem iného) aj dojčenie.

Malý veľký zázrak

Matka dokáže dieťa dojčením nakŕmiť, utíšiť, uspať, upokojiť. Dá mu pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu. Dojčenie dokáže znížiť horúčku, ale aj zahriať, keď je zima. A v konečnom dôsledku pomôže vtedy, keď nič iné nepomáha.

Podpora v dojčení

Dnes sa matky dozvedajú o dojčení určitú zmes osobných skúseností a dojmov, ktoré nemuseli byť práve najlepšie. Nedostávajú sa k nim vedecky overené fakty a správne informácie, a preto často zažívajú pocit zlyhania, keď sa im dojčiť z nejakého dôvodu nepodarí.

Ideálne je pripraviť sa a nájsť si správne informácie ešte pred pôrodom, alebo následne dobrú podporu v dojčení, založenú na postupoch, ktoré naozaj fungujú.

Pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia poskytuje prostredníctvom svojich poradkýň aj o. z. MAMILA (www.mamila.sk), ktoré sa tejto téme venuje už takmer desať rokov.

Čestne prehlasujem, že dodržiavam Medzinárodný marketingový kódex WHO o náhradách materského mlieka, s publikovaním článkov a reklám, ktoré by boli v rozpore s ním nemám spojenie. 

Originál článku nájdete tu: https://dojcenie.webnode.sk/otazky-a-odpovede/preco-dojcit-/

S dojčením sa spája množstvo mýtov – informácií, ktoré kolujú ako pravdivé, no podľa reálnych výskumov je často opak pravdou. 

MÝTUS 1 – KAŽDÉ DOJČENIE ZO ZAČIATKU BOLÍ

Veľmi často matky dojčenie zo začiatku bolí. A veľmi často na to dostanú rovnakú odpoveď, že je to normálne, aby vydržali, že bradavky si musia zvyknúť. Alebo dostanú nešťastnú radu, aby si kúpili klobúčiky (o klobúčikoch: Mýtus 5). Mnohé z nich práve pre bolesť dojčiť prestanú.

Správne dojčenie nebolí

Správne dojčenie, čiže správne prisatie bábätka, v skutočnosti nebolí – nezáleží na tom, ako dlho je bábätko prisaté. Ak bolí, niekde je chyba. Vtedy treba hľadať príčinu a odstrániť ju. Fľaša alebo klobúčiky príčinu neriešia.

Na druhej strane, ak dojčenie nebolí, nie je to záruka, že je prisatie na 100% dobré.

Ako zabezpečiť správne prisatie?

1.      Pri dojčení na ľavom prsníku si položte bábätko na pravú ruku. Lakťom jemne pritlačte jeho zadoček k svojmu telu. Spojené prsty sú na jeho pravom líčku, palec z druhej strany pri ušku.

2.      Prejdite jeho hornou perou po vašej bradavke, od jedného kútika k druhému.

3.      Keď otvorí veľkú pusu, prisuňte hlavičku do prsníka skôr, ako ju začne zatvárať. Vždy prikladáme dieťa k prsníku, nie prsník k dieťaťu.

4.      Spodná pera bábätka pokrýva väčšiu, horná menšiu časť dvorca. Brada je úplne zaborená do prsníka, nos sa ho však nedotýka.

5.      Môžete si aj jemne lakťom k sebe pritisnúť jeho zadoček a zápästím zatlačiť medzi ramienkami, aby bábätko spravilo lepší záklon hlavy.

Ak prisatie bolí, nedávajte dieťa z prsníka dole. Upravte ho počas dojčenia podľa bodu 5. Správne prisatie si môžete opäť vyskúšať pri ďalšom dojčení.

Je vhodné, ak bábätko nie je v perinke, lebo tá často znemožňuje dobré prisatie.

Akýkoľvek typ prsníka a akákoľvek bradavka sú vhodné na dojčenie

Preto si výroky typu „s týmto typom bradaviek v živote nebudeš dojčiť“ vôbec nevšímajte.

Bolesť pri dojčení však môže mať aj iné príčiny ako nesprávne prisatie. Ak potrebujete pomoc so správnym prisatím alebo so zistením iných príčin bolesti pri dojčení, kontaktujte poradkyňu pri dojčení. Zoznam poradkýň nájdete na www.mamila.sk.

Čestne prehlasujem, že dodržiavam Medzinárodný marketingový kódex WHO o náhradách materského mlieka, s publikovaním článkov a reklám, ktoré by boli v rozpore s ním nemám spojenie. 

Originál článku nájdete tu: https://dojcenie.webnode.sk/otazky-a-odpovede/preco-dojcit-/

MÝTUS č. 2 – MLIEKO JE AŽ NA TRETÍ DEŇ PO PÔRODE

Veľa mamičiek má v tehotenstve pochybnosti, či budú mať po pôrode mlieko, aby mohli dojčiť. Alebo si myslia, že mlieko musí po pôrode "prísť". Je preto veľmi príjemné a upokojujúce vedieť, že mamička s mliekom už do pôrodnice prichádza.

Ako je to vlastne s mliekom

Prvé mlieko (tzv. kolostrum) sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva, takže mamičky majú v okamihu pôrodu všetko prichystané.

Kolostrum je jediná vhodná potrava pre dieťa po pôrode, ktorá má presne to zloženie, ktoré dieťa potrebuje a ktorá sa v prsníkoch nachádza presne vo vhodnom množstve, pričom nehrozí, že dieťa bude kŕmené príliš veľkým množstvom príliš nevhodnej potravy, ako je v prípade, že dieťa dostáva umelé mlieko. Jeho prvoradá úloha je ochranná; pokrýva črevo, aby predchádzalo priľnutiu patogénov. Obsahuje množstvo protilátok, biele krvinky - leukocyty; najmä polymorfonukleáry (90% buniek v kolostre), proteín lyzozým, pomáha dieťaťu bojovať s infekciami.  Kolostrum je zázračná tekutina a má veľa minerálov najmä Na, Zn, Cl, K a vitamínov  A a E a proteínov. Je bohaté na imunoglobulín A, (sIgA)  najmä hneď po pôrode. Obsahuje taktiež laktoferín, interleukín 10 a epidermálny rastový faktor. Okrem toho kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu  mikroflórou L.bifidus. Keďže v prvých dňoch po pôrode pôsobí laxatívne - urýchľuje vylučovanie mekónia (smolka), skoré a efektívne pitie zabraňuje vysokým hladinám bilirubínu, a tým menej sa absorbuje do tela dieťaťa.  Je najlepšou prevenciou zabraňujúcou hypoglykémii a hyperbilirubinémii.

Problém je, že deti sa často k tejto úžasnej a pre ne potrebnej strave nemôžu dostať alebo sa dostanú iba k jej časti. Dôvodom býva nesprávne prisatie a poloha pri dojčení (Správna poloha a prisatie: Mýtus č. 1).

Na 3. alebo 4. deň po pôrode sa produkcia mlieka spravidla zvyšuje, a pokiaľ matka nedojčí správnym spôsobom, prsia sa nalejú, stvrdnú a najmä bolia.

Vyhnite sa  bolestivo naliatym prsníkom

Deti po narodení nepotrebujú naraz obrovské množstvá mlieka. Vzácne kolostrum, ktoré matka má, presne stačí. Dieťa sa k nemu ale musí dostať.

Základným pravidlom teda je dostatočne, často a správne dojčiť počas prvých dní. Mlieko sa nebude v prsiach hromadiť a spolu s bábätkom sa naučíte dojčiť. Tak ako matka, aj dieťa sa musí naučiť správne dojčiť. Treba sa tým vyhnúť situácii, že sa vám prsia nalejú a stvrdnú, pretože vtedy bude aj pre vaše dieťa ťažké správne sa prisať. Nehovoriac o možnej bolesti.

Dojčite na požiadanie

Dojčite vtedy, keď je dieťa hore a javí záujem o dojčenie rôznymi signálmi – cmúľanie ručičky, otáčanie hlavy, otváranie úst, rýchle pohyby očí, prebúdzanie sa a aktivita, slabé mrnčanie, nespokojnosť... Plač je už neskorým indikátorom hladu.

Čo, ak sú prsia už naliate?

Nerobte paniku a dojčite ďalej, bolestivé naliatie prsníkov zvyčajne ustúpi do 48 hodín samé, bez ohľadu na to, čo urobíte. Ak to chcete urýchliť, použite studené a trochu rozvaľkané kapustné listy – priložia sa na prsia dvakrát denne na 20 minút. Pomôžu aj studené obklady.

Ak sa bábätko už nedokáže na stvrdnutý prsník prisať, použite tzv. kvetinkovú masáž (na obrázku). Jednu minútu pevne, ale nie bolestivo, zatlačte, držte a potom skúste dieťa prisať.

Ak sa nevie prisať, vyhnite sa používaniu fľaše alebo klobúčika, vaše dieťa pekne zvládne kŕmenie pohárikom alebo lyžičkou. 

Ak potrebujete pomoc, kontaktuje poradkyňu pri dojčení (zoznam poradkýň: www.mamila.sk).

Čestne prehlasujem, že dodržiavam Medzinárodný marketingový kódex WHO o náhradách materského mlieka, s publikovaním článkov a reklám, ktoré by boli v rozpore s ním nemám spojenie. 

Originál článku nájdete tu: https://dojcenie.webnode.sk/otazky-a-odpovede/preco-dojcit-/

BÁBÄTKO SA MUSÍ DOJČIŤ PODĽA HARMONOGRAMU

Veľmi často sa rodičia stretávajú s mylnou predstavou, že dieťa potrebuje "pevný režim". Preto často nastupuje tréning, ktorý nie je potrebný. Bábätko sa počas prvých týždňov prispôsobuje novému prostrediu.  Režim, ktorý bábätko má bez toho, aby mu bol „vnútený“, spočíva v rytme spánku, dojčenia a bdenia, ktorý sa opakuje. Určujúci je tento rytmus, nie dodržiavanie stanovených časových intervalov.

Obmedzovanie dojčenia

Matky sa niekedy stretnú s  názorom, že sa má dojčiť na jednej strane po 10 - 15 minútach, príp. že majú dojčiť iba každé tri hodiny.

Je veľmi príjemné vedieť, že sa matka nemusí pozerať na hodinky. Stačí jej sledovať svoje dieťa. Dojčenie je totiž omnoho viac ako len prijímanie potravy (viac v článku Prečo dojčiť?) a frekvencia dojčenia či čas strávený na prsníku nič nepovie o tom, či sa bábätko dobre napilo. Okrem toho, aj dieťa, ktoré je na prsníku dlho, nemusí byť zasýtené, preto nás dĺžka dojčenia môže alebo zbytočne vyplašiť, alebo falošne uspokojiť.

Takisto, pokiaľ matka čaká, kým sa jej po troch hodinách "naplnia" prsia, jej telo to môže brať ako signál, že mlieka je nadbytok, a prestane ho vytvárať. Je dôležité, a zároveň upokojujúce vedieť, že mlieko sa tvorí neustále a jeho tvorba po prvých pár dňoch reaguje na dopyt. Čím viac sa prsník vyprázdni, tým rýchlejšie sa mlieko tvorí.

Základ teda je dojčiť na požiadanie.

Preto vás komentáre typu "dieťa vypije všetko potrebné mlieko z jedného prsníka do 10 minút", "robí si z vás cumlík", "takto si zničíte bradavky", "prsia sa vám aj tak nestihnú naplniť skôr ako za 3 hodiny" a podobne, už teraz vôbec nemusia trápiť.

Ako teda vieme, že dieťa vypilo dosť?

Najčastejšia metóda je váženie dieťaťa pred dojčením a po dojčení. Avšak kontrola dojčenia vážením nie je vhodná metóda vzhľadom na jej možnú nepresnosť, ale i vzhľadom na to, že je pre matky stresujúca a neumožňuje matke začať dieťatko dojčiť hneď, ako o dojčenie prejaví záujem, a sťažuje to, aby bábätko mohlo na prsníku dostatočne dlho piť a prípadne na ňou aj zaspať, ak sa dobre napilo. Odpoveď na to, či bábätko prijíma dosť mlieka jepozorovanie dojčenia.

Ak už je dieťa správne prisaté (viac: v článku Mýty o dojčení - Dojčenie zo začiatku bolí), sledujeme tzv. pauzu v brade. Keď bábätko otvorí ústa na maximum, predtým ako ich zatvorí, mu poklesne bradička. V čase, keď je brada poklesnutá, ústočká dieťaťa sa plnia mliekom. Čím je pauza dlhšia, tým viac mlieka dieťa vypilo.

Môžete si pozrieť videoukážky dojčenia na stránke www.mamila.sk.

Čo ak pri dojčení zaspí?

To, že dojčenie bábätko uspáva, je jednou z jeho vlastností, ktorú isto oceníte. Dojčenie je najjednoduchší spôsob, ako uspať unavené a nespokojné dieťa. Nemusíte sa báť, že to tak bude naveky. Keď vyrastie, bude vedieť zaspávať samé.

Rovnako, ak bábätko dlho spí, netreba ho na dojčenie budiť. Ak sa ho budete snažiť zobudiť, možno sa prisaje, ale je možné, že zaspí skôr, ako sa poriadne nadojčí.

Ak spí 3, 4, 5 hodín, vyzlečte ho a položte na svoj hrudník (kontakt koža na kožu). A keď sa začne prebúdzať, priložte si ho k prsníku a nechajte ho, nech sa skutočne dobre napije. Teraz to už budete vedieť vyhodnotiť.

Čestne prehlasujem, že dodržiavam Medzinárodný marketingový kódex náhrad materského mlieka. Akákoľvek reklama publikovaná na tomto portáli v rozpore s ním, nemá spojenie s mojou osobou.

Originál článku nájdete tu: https://dojcenie.webnode.sk/otazky-a-odpovede/preco-dojcit-/

Pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia poskytujú poradkyne pri dojčení, ktorých na Slovensku pôsobí viac ako 150, pričom väčšinu z nich združuje o. z. MAMILA.

MAMILA

- je občianske združenie, ktoré vzdeláva poradkyne i zdravotníkov v oblasti dojčenia,

- prostredníctvom poradkýň pri dojčení poskytuje matkám prípravu na dojčenie, podporu počas dojčenia a riešenie v čase problémov s dojčením,

- organizuje základné i pokročilé kurzy pre poradkyne pri dojčení,

- usporadúva odborné konferencie, semináre a školenia,

- motivuje poradkyne, aby pripravovali tehotné na dojčenie a zakladali podporné skupiny dojčiacich matiek,

- prevádzkuje webovú stránku www.mamila.sk, na ktorej okrem iného nájdete zoznam poradkýň pri dojčení, poradňu dojčenia, videá správneho dojčenia a detailné popisy riešenia problémov s dojčením.

Kde hľadať spoľahlivé informácie o dojčení?

Vyznať sa v zmätených informáciách o tom, čo je vlastne pri dojčení správne a normálne, nie je vôbec jednoduché. Najlepšie je obrátiť sa na skúsenú poradkyňu, ktorú si môžete vybrať zo zoznamu na www.mamila.sk, kde tiež nájdete spoľahlivé informácie o dojčení ako aj internetovú poradňu. Na webovej stránke www.mamila.sk si tiež môžete zakúpiť knižku, ktorá vás dojčením bude sprevádzať s názvom Praktický návod na dojčenie.

autor: Mgr. Andrea Poloková

Prečo teda dieťa nosiť?

- dochádza k celkovému zlepšovaniu svalového napätia, pretože dieťa musí čiastočne samo vyrovnávať zmeny polohy,

- dotyk je základný zmyslový vnem, bez neho trpia najstaršie mozgové štruktúry,

- nosenie významne prispieva k nadväzovaniu psychosociálneho kontaktu medzi matkou a dieťaťom, k rozvoju verbálnej i neverbálnej komunikácie,

- dieťa sa cíti istejšie, pretože je v známom prostredí, cíti matku, pozná jej vôňu, hlas a pociťuje známe kolísavé pohyby, keď sa matka hýbe- tieto pohyby sú mu známe z prenatálneho obdobia, vďaka tomu sa dokáže novorodenec lepšie adaptovať na nové prostredie a prispôsobiť sa. Ja vždy uvádzam takýto príklad - predstavte si, že sa máte zrazu presťahovať z miesta vášho doterajšieho bydliska a úplne zmeniť prostredie, tiež sa budete cítiť zmetený, opustený a nesvoj - tak nejako podobne sa cíti aj novorodenec, preto je dôležité, aby sme mu prechod čo najviac uľahčili. Šatka mu pripomína uzavretý priestor maternice,

-dieťa si v šatke na matkinom tele dokáže lepšie udržať a regulovať telesnú teplotu - čo sa využíva aj pri deťoch predčasne narodených, keď nosenie na matkinom tele môže fungovať ako náhrada za inkubátor, aj v prípade že musí byť napojené na prístroje mu pobyt na hrudníku matky prospieva,

- dieťa v šatke sa stretáva s väčším množstvom podnetov ako v kočíku, takže to celkovo prispieva k zlepšeniu jeho psychomotorického vývoja, všíma si situácie, na ktoré matka reaguje - bežná komunikácia v obchode, na úrade, vníma reakcie ľudí a tým sa učí sociálnemu správaniu,

- nosenie je tiež vhodné pri tráviacich problémoch (najmä tzv. koliky, kedy sa nosením črievka prirodzene masírujú), pri ortopedických chybách - tu ale nie je vhodný úväz kolíska, ale skôr úväz zvislo - kríž s kapsou, kedy má dieťa nohy naširoko roztiahnuté, takže nie je nutné balenie naširoko, pri horúčkach - vtedy treba nosiť dieťa vyzlečené len v plienke a koža na kozu regulujeme jeho telesnú teplotu a horúčka poklesne, pri rastúcich zúbkoch - dochádza k celkovému upokojeniu,

- nosené deti sú menej plačlivé, rýchlejšie si osvojujú rytmus dňa a noci.

Nosenie však nie je prínosom iba pre dieťa, ale aj pre matku. Okrem samotného pozitívneho vplyvu na budovanie vzťahu matka - dieťa sú tu aj ďalšie pozitíva:

- postupné zlepšovanie kondície po pôrode, telo si na záťaž pri nosení zvyká postupne ako narastá váha dieťaťa, takže záťaž na kĺby a chrbticu nie je nárazová ako keď zrazu zdvihneme ťažké bremeno,

- matka vďaka noseniu dokáže lepšie porozumieť potrebám dieťaťa, pretože je s ním v bezprostrednom kontakte a dokáže tak rýchlejšie reagovať aj na najmenší podnet zo strany dieťaťa. Častokrát dochádza nosením k odbúravaniu stresu z "nestíhania" - menší výskyt popôrodných depresívnych stavov či depresií.

Viac o nosení ako aj o recenziách na šatky a nosiče nájdete tu :https://www.nosmesa.eu

autor: Zuzana Grombárska, Diana Eliášová

Otázky a mýty ohľadom nosenia:

Kedy môžem začať nosiť dvoje dieťa v šatke?

Ideálne od narodenia. Dieťa bolo Vašou súčasťou po celý čas, ktorý strávilo v brušku, všetky jeho potreby boli v brušku uspokojené. (Pocit tepla, hlad, smäd, blízkosť matky.) Pôrodom sa to nekončí, práve naopak, dieťa očákava, že jeho potreby budú aj nadaľej napĺňané. Nosenie v šatke simuluje pobyt v brušku, deti ktoré sú nosené sa lepšie adaptujú na pobyt „vonku“. Nosením sa prehlbuje vzťah medzi matkou a dieťatkou. Nechajte dieťa byť blízko Vás, tam ono patrí...

Ako dlho môžem nosiť svoje dieťa v šatke?

Čas nosenia nie je obmedzený, môžete nosiť tak dlho, pokiaľ máte z toho obaja potešenie. Dieťa Vám dá určite najavo, že niečo nechce robiť a Vy tiež zistíte kedy máte dosť. Postupne ako bude rásť budú sa striedať etapy nosenia, s lezením, pretáčaním sa z bruška na chrbátik a naopak, pokusmy o prvé krôčky. Žiadne dieťa sa nebude nosiť večne, nebojte sa toho. Návyk na nosenie je jeden z mýtov, ak by to tak v skutočnosti bolo, africké, indické deti a deti z iných krajín, kde je nosenie súčasťou ich bežného života, by sa nosili do dospelosti...

Môžem začať nosiť svoje dieťa aj v prípade, že je už trochu staršie?

Samozrejme môžete..Niekedy sa môže stať, že dieťa si potrebuje na nosenie zvykúť, áno zvykúť si na niečo, načo je geneticky uspôsobené. Pretože nosenie by malo byť plynulým prechodom z bruška. Avšak treba mu nechať čas, dávkovať postupne, dávať ho do šatky, či nosiča ak je spokojné, ponúknuť mu prsník, veď v šatke a nosiči sa dá krásne dojčiť, a Vám ostanú dve voľné ruky! A tiež treba dávkovať postupne, aby si aj Vaše telo zvykĺo na nosenie. Keď sa totiž nosí od narodenia, telo nosiča si zvykať nepotrebuje. Svaly, kĺby sa prispôsobú narastajúcej váhe dieťatka postupne.

Bude mať dieťa v šatke dostatok vzduchu?

Vždy sa uistite, že nos dieťatka je voľný. V tom prípade bude mať dostatok čerstvého vzduchu. Váš pohyb spôsobí, že vzduch v šatke bude cirkulovať a zabezpečí dostatočnú výmenu vzduchu. Existujú o tom aj štúdie. Dieťa v šatke príjima len o 1 percento menej kyslíka ako mimo šatky, ale to je tým, že v šatke je dieťa omnoho pokojnejšie a dýcha kľudnejšie. Pri nosení môžete vykonávať rôzne činnosti, dieťa je predsa súčasťou Vášho života, a je rado v cetnre diania. Doprajme mu to! Môžete variť ( pozor na vysmážanie), vyvešať oprané veci, dať do práčky, žehliť, čítať, alebo len tak v kľude piť kávu.

Poškodzuje nosenie v šatke chrbátik dieťatka, alebo matky?

Chrbát dieťata je prirodzene zaoblený a vyrovnáva sa postupne v priebehu jedného až dvoch rokov do tvaru S. To je hlavný dôvod, prečo musí byť chrbátik dieťata v šatke mierne ohnutý. Je to pre dieťa určite lepšie ako keď leží vystreté alebo je prehnuté v dôsledku zlého polohovania.

Chrbtica dieťata prechádza  tromi fázami pred dosiahnutím tvaru S.

1. Krčná chrbtica sa preťahuje smerom hore a dole hneď ako si dieťa udrží hlavičku hore.

2. Hrudná chrbtica sa vyrovnáva keď dieťa začne samo sedieť.

3. Krížová chrbtica unesie dieťa keď sa začne naťahovať za predmetmi a keď začne stát a chodiť.

Ľudia, ktorý pochádzajú z kultúr kde je bežnejšie nosiť deti majú menej problémov s chrbticou ako máme my.

Noseniu nebráni ani ak máte skoliózu chrbtice, svaly si postupne zvykajú na váhu dieťata, nosenie sa dá prirovnať ako keby ste civičili.

Ak však máte vážny zdravotný problém ako napríklad vyskočenú platničku, alebo niečo podobné, je dobré toto konzultovať s ortopédom.

Pokiaľ nosíte správne, nepredstavuje pre Vás ani Vaše dieťa nosenie žiadne zdravotné riziká.

Prečítajte si článok z 8.10.2012 o správnej polohe pri nosení.

Rozmáznavam svoje dieťa ak ho nosím v šatke?

V otázke vyššie som sa rozpísala o tom, prečo je pre dieťa vhodné sa nosiť. Je to pre neho plynulý prechod z bruška na svet. Nie je možné, aby ste rozmaznali dieťa tým, že ho nosíte v šatke, pretože jediný spôsob ako vie dieťa upútať Vašu pozornosť je plač. Deti s nami plačom komunikujú, oni nevedia rozprávať. Potreba blízkosti, kontakt a pocit bezpečia sú naše základné potreby a mali by byť jednoducho a prirodzene napĺňané. Neskôr, keď sa dieťa začne batoliť, alebo chodiť, chce byť nosené menej. Ich prirodzená potreba pohybu a objavovania je silnejšia a samozrejme je pre nich vzrušujúcejšie objavovať veci samostatne.

Čomu by som mala venovať zvýšenú pozornosť pri nosení?

Mali by ste používať len kvalitné šatky (diagonálna elasticita tkaných šatiek, dvojité švy na okrajoch, zabezpečenie, bezpečnosť).

Ideálne je zvoliť farbu šatky, ktorá sa páči aj Vám, pretože šatka je aj módny doplnok, a ak sa Vám nebude páčiť nemusíte sa v nej cítiť príjemne.

Šatka by mala byť utiahnutá  tak pevne, aby ste nemali pocit, že dieťa treba pridržiavať rukami.

Mali by ste používať len úväzy, ktoré sú vhodné pre dieťa s ohľadom na vek a tie ktoré sú pre Vás pohodlné a rovnako aj pre Vaše dieťa.

Ak ste sa rozhodli používať šatku a nosiť v nej dieťa, nemali by ste sa nechať odradiť nedostatkom skúseností a predsudkami Vášho okolia.

Moje dieťa je veľmi zvedavé, môžem ho nosiť tvárou od seba?

Mnoho rodičov si myslí, že pre dieťa je lepšie ak ho nosia tvárou od seba. Je to nesprávne, pretože pruh medzi nôžkami dieťatka nemôže byť dostatočne roztiahnutý a nedocielite tým zaoblenie chrbátika, nohy dieťatka potom hompáľajú dopredu a dozadu a toto je z hľadiska fyziologického vývoja nevhodné.

Kedže chrbátik je pritlačený k Vášmu bruchu, tak nie je dostatočne podopretý a je formovaný do nesprávneho vyklenutého tvaru. A pokiaľ sa jedná o malé dieťa nie je možné mu v tejto polohe dostatočne podopierať hlavičku a tá sa pohupuje zo strany na stranu.

Mám na nosenie klokanku, nie je vraj na nosenie vhodná, mám ju teda prestať používať?

Ideálne zadovážiť si ergonomický nosič, ktorý je síce drahší, klokanky, ktoré su u nás dostať sú na nosenie nevhodné, dieťa má celú svoju váhu medzi nôžkami, visí vlastne za genitálie, a kedže nieje možné polohovať tak, aby sa dosiahol zaoblený chrbátik sú na nosenie nevhodné, jednak preto, že v nej trpia chrbtové stavce a nepodporujú vývin kĺbov, a okrem toho klokanku je možné nosiť iba vpredu. Áno odporúčam prestať s jej používaním.

Nebude mu v šatke zima/ teplo?

Pri nosení v šatke, sa dieťa a matka hrejú navzájom, regulujú svoje telesné teploty. Pokiaľ dieťa do šatky napríklad v lete príliš nenaobliekate, a zvolíte vhodný odev a šatku, pretože aj šatky sú rôzne typy a teda sa dá zvoliť aj podľa materiálu je to málo pravdepodobné, ale musím podotknúť, že v lete sa budete potiť vo všetkom. Vytŕčajúce časti tela samozrejme chránime proti slnku (hlavička, nôžky).

V zime je možné použiť návleky na nôžky a tiež na ruky, nákrčník, špeciálnu vetrovku na nosenie, alebo väčšiu bundu do ktorej sa zapnete spolu s dieťatkom,  zateplepnú kapsu, ktorá sa viaže na nosič. Je veľa možností. Výhodou nosenia, je tiež, že v zime máte istotu, že Vaše dieťa je v teple, hrejete sa navzájom.

Čo dosiahnete ak budete nosiť dieťa

1. Kľudné a spokojné dieťa

Deti sa počas nosenia väčšinou maximálne ukľudnia, sú veľmi vyrovnané a spokojné.

Cítia sa v bezpečí a často spokojne zaspia.

Plačú oveľa menej, ako ich „nenosení” rovesníci.

Deti, ktoré sú nosené sú dojčené dlhšie.

2. Vaše dieťa si vybuduje sebadôveru a zdravé sebavedomie

Získava ďaleko viac podnetov pre svoj psychomotorický vývoj, ako keby ležalo v postieľke alebo v kočíku. Bude Vás sledovať pri každodenných činnostiach a učiť sa, samozrejme primerane k svojmu veku. Ľahšie sa adaptuje na vonkajší svet mimo Vášho bruška.

3. Nižší výskyt dojčenskej koliky

Váš neustály pohyb jemne cvičí a trénuje svalstvo dieťatka, stimuluje prácu čriev a prispieva k uvoľneniu vetrov.

4. Samostatnejšie dieťa

Nosením je posilňovaná dôvera dieťaťa, vytvára sa sebavedomie, pretože dieťa nemusí trpieť strachom z opustenia, nemusí zúfalo plakať, pociťuje istotu, na matku a otca sa môže bezvýhradne spoľahnúť. Môže pozorovať svet z bezpečného miesta. Preto potom, keď začne štvornožkovať a chodiť, bude mať tiež oveľa väčšie sebavedomie a nebude mať strach sa od rodičov oddialiť, bude samostatnejšie.

5. Dve voľné ruky a väčšiu slobodu

Nosenie Vám uľahčí život:

- počas cestovania dopravnými prostriedkami

- pri prekonávaní schodov

- na výlete či dovolenke

- počas nákupov

- pri dojčení dieťaťa

- pri domácich prácach

- počas starostlivosti o dve deti súčasne

Viac o nosení ako aj o recenziách na šatky a nosiče nájdete tu :www.nosmesa.eu

autor: Diana Eliášová

Úvod:

Veľa krát sa mamičky, ktoré sa rozhodli nosiť svoje deti pýtaju, v čom je možné ich nosiť, čo je vlastne na trhu na ich nosenie dostupné, a ako sa v tom orientovať. 

Šatky elastické:

Sú vhodné od narodenia a zväčša sa udáva nosnosť do približne 8kg – 15kg v závislosti od výrobcu. Výhoda elastických šatiek je v tom, že sú tolerantné k nedokonalosti úväzu, a sú vhodné pre začiatočníka. Veľmi dobré sú pri úväzoch, ktoré sa najprv uviažu na telo nosiča a potom do neho dieťa vložíte, pretože odhadnúť „veľkosť“ úväzu si vyžaduje cvik. A elasticita šatky umožňuje vložiť dieťa aj do viac dotiahnutého úväzu. Avšak dajú sa využiť aj pri úväzoch ktoré sa doťahujú až po vložení dieťatka. Nevýhodu elastických šatiek vidím v tom, že hoci je nosnosť uvedená v rozpätí, ktoré som spomínala vyššie, zväčša už po prekročení 6kg strácate komfort a šatka povoľuje. Pri úväze kolíska, ktorý sa zväča využíva pri dojčení, dieťa z prsníka „padá“, alebo na ňom „visí“. Pri dlhšom používaní šatky sa naťahuje, a je dlhšia ako ste ju pôvodne kúpili. Cenovo sú tieto šatky dostupnejšie.

Medzi bežne používané značky elastických šatiek patria Moby, ktoré sú jedny z najlepších elastických šatiek, Liliputi, Hoppediz, Bkay, a iné.

Pevné šatky:

Sú tiež vhodné od narodenia a ich nosnosť je do približne 20kg a viac. Uväzovanie pevnej šatky už vyžaduje istú zručnosť, ale zväčsa to nie je také zložité, ako to v skutočnosti je.  Ak sa to naučíte, zväčša Vám to zaberie pár minút. Nikto sa nenarodil s o schopnoťou viazať šatku, nenechajte sa odradiť po prvom, alebo druhom pokuse. Pri úväzoch do ktorých sa dieťa vkladá, už je potrebný odhad, aby nebol úväz príliš voľný, alebo naopak dotiahnutý príliš a dieťa do neho bude obtiažne vložiť. Výhoda pevných šatiek je v tom, že získate uvierzálny nosič, ktorý Vás bude sprevádzať po celý čas nosenia dieťatka. Napríklad šatka značky Hoppediz sa dá využiť ako pôrodnická pomôcka a môže byť zaťažená ťažnou silou až do 700kg.

Pevné šatky v závislosti od značky sa nosením „zanášajú“ , čo v nosičskom slovníku znamená, že sa stávajú poddajnejšie. Tkaniny neodporúčam žehliť, po praní môžete šatku zatočiť ako keď žmýkate uterák a toto urobiť niekoľko krát. Na vyrovnanie a zmäknutie šatky si ju  zoberte so sebou do postele. Takto si ju pekne svojím telom ožehlíte a šatka sa postupne stáva poddajnejšou. Kvalitné šatky sú vyrobené z prírodních tkanín a farbené pred tkaním farbami bez obsahu ťažkých kovov. Dajú sa sušiť v sušičke a pri praní nie je potrebné použiť aviváž, alebo zmäkčovače. Môžete si šatku kúpiť aj použitú a zanosenú, kvalitné šatky majú dlhú životnosť.

Medzi obľúbené značky patria Didymos, pričom tie osobne považujem za jedny z TOP medzi šatkami asú aj cenovo náročnejšie, potom Storchenwiege, Hoppediz, Babydoo. Menej spokojná som bola so šatkou Šanami, Vatani.

Dľžka šatky závisí od "veľkosti" nosiacej osoby. Čiže podľa výšky a šírky nosiča. Dĺžky šatiek sú rôzne a zavisí to od konkrétneho výrobcu.

Pri nosení v šatke, je váha dieťatka s výnimkou kolísky rozložená rovnomerne. Nosenie možné na chrbáte, vpredu, v kolíske, na bok. Na každý jeden spôsob existuje viac možností úväzov a každý si vyberie ten ktorý mu lepšie vyhovuje.

Hoppediz šatky: 2.5m, 4m,  4.6m, 5.4m

Didymos šatky: 2.7m, 3.2m, 3.7m, 4.2m, 4.7m, 5.2m, šírka 70cm

Storchenwiege: 2.7m, 3.6m, 4.1m, 4.6m, 5.2m

Šanami: 4.5m, 5m, šírka 70cm

Amazonas: 4.5m , 5.1m

Moby: 5.5m

Ellevill : 3.7m, 4.2m, 4.7m, 5.2m

Vatanai : 2.5m, 3m, 3.5m, 4m, 4.5m, 5m

a iné.

Ring sling:

Je to podobný nosič ako babyvak, je vyrobený zväčsa z látok, ktoré sa používajú na šatky. Je to šatka spojená kovovým krúžkom a pomocu ktorého sa doťahuje. Nosenie je možné vpredu, v kolíske, na bok aj na chrbáte. Váha dieťatka je rozložená na jednom pleci nosiča. Cenovo menej náročný.

Mei tai:

Je to ergonomciký nosič, ktorý dokáže ušiť šikovná krajčírka, nie nevyhnutne je potrebné si ho kupovať. Nenáročný na materiál, avšak je vhodné mať popruhy na pleciach vystužené, aby sa nezarezávali.

Je skladný, ľahko sa s ním manipuluje. Nosenie možné vpredu, na chrbáte, na boku.

Ergonomické nosiče:

Hmotnosť dieťatka sa rozdelí na obe plecia, ľahká a rýchla manipulácia, pre tých, ktorí nechcú viazať šatky. Niektoré z nich majú aj vložky pre novorodenca, avšak osobne ich odporúčam v rozhraní od 3-6 mesiacov. Pretože žiadny nosič nie je možné dotiahnuť tesne na telo nosiča, čo je pri nosení a obzvlášť maličkých detí dôležité. Manduca, je jeden z najobľubenejších nosičov, kde je možné prekrížiť popruhy na chrbáte, a vyhnete sa tak upínaniu spojovacej pracky, čo je zväčša problém urobiť bez pomoci. Boba, Ergo, Alpino, Beco, Patapum a pod. to sú značky do ktorých sa opatí investovať. Sú cenovo náročnejšie avšak nezábudajme, že ide o ergonomické nosiče, ktoré podporujú správny vývin kĺbikov a zaoblenie chrbátika. Lajci si ich často mýlia s klokankami, avšak rozdiel je v cene a tiež v zdravej ergonomickej polohe.

Nosenie možné vpredu, na chrbáte a na boku. Váha dieťatka je rovnomerne rozložená.  Kvaltiné nosiče majú dlhú životnosť a teda nie nevyhnutne je potrebne kupovať nový.

Babyvaky:

Výhodou je rýchla manipulácia, nevýhodou záťaž na jedno rameno nosiaceho. Pri prenášaní dieťatka z auta a pod. má svoje uplatnenie. Často majú matky pocit, že šatku viazať nezvládnu a babyvaky sa im zdajú jednoduchšia verzia, paradoxne pri porovnaní so šatkou zistia, že šatka je predsa jednoduchšia. Samozrejme aj babyvaky majú svojich priaznivcov. Pri úväze kolíska je možné preložit dieťa na druhý prsník do tkzv. futbalovej polohy bez toho, aby ste ho museli z neho vyberať.

Nosenie možné v predu, na chrbáte, na boku, kolíska.

Uťahuje sa krúžkom, podobne ako pri Ring Sling

Ako vybrať dĺžku šatky:

Nech už ste sa rozhodli pre ktorúkoľvek pomôcku na nosenie, stále majte na pamäti zásady správného nosenia, na abdukčne flekčnú polohu, a na to, že dieťa vždy nosíme tvárou k svojmu telu a nie naopak. (Viac info nájdete v článkoch z predchádzajúcich dní.)F = do vel. 36, M = do vel. 42 (pánská vel. 50), Z = cca. do vel. 50 (pánská vel. 58), O = cca. do vel. 56 (pánská vel. 60)

Viac o nosení ako aj o recenziách na šatky a nosiče nájdete tu: https://www.nosmesa.eu

autor: Diana Eliášová

Dojčenie a nosenie spolu súvisia a navzájom sa doplňajú. Sú to dva z nástrojov vzťahovej výchovy. Pri výchove svojich detí som sa po ceste vzťahovej výchovy vydala, a aj keď som párkrát na ceste zablúdila, vždy sa mi podarilo nakoniec nájsť cestu späť. Aby sme si povedali, čo je to vlastne vzťahová výchova, povedzme si najprv, čo to nie je... Nie je to rozmáznavanie. Je to budovanie si puta so svojimi deťmi. Toto puto sa tká ako plátno, nitka za nitkou postupne. Článok, ktorý napísala pani Andrea Poloková objasňuje bližšie nástroje vzťahovej výchovy. Myslím, že lepšie by som to nenapísala ani ja sama.

Existuje niečo, čo je pre mnohých rodičov ďaleko vyčerpávajúcejšie ako nočné vstávanie a každodenná náročná starostlivosť o bábätko, ktoré sa im práve narodilo. Ide o neustály boj s rozporuplnými informáciami a radami, ktoré dostávajú, a k tomu sa pridáva neistota: Čo ak dieťaťu nevybudujeme „dobré spánkové návyky“? Čo ak nebude vedieť zaspávať samo? Čo keď si zvykne zaspávať len na prsníku? Čo treba robiť, aby spalo celú noc bez prebudenia? Ako ho utíšiť, keď plače, ale pritom nerozmaznať? Čo keď si zvykne byť na rukách? Zoznam otázok, ktoré rodičov vyčerpávajú po psychickej stránke, je takmer nekonečný. Po fyzickej stránke je totiž istotne ťažké vstávať každú noc 12-krát, ale ešte vyčerpávajúcejšie je vstávať s pocitom, že treba vymyslieť niečo, aby sa dieťa už nebudilo (pretože iné deti sa už tiež nebudia a rodičia sa predsa majú právo vyspať). Myšlienka, že jedine neprerušovaný spánok je kvalitný spánok, únavu z noci strávenej prevažne dojčením ešte zvyšuje.

Vyznať sa v spleti rodičovských dilem pomáha intuícia, ktorá plesá, keď má rodič možnosť čítať knihy od amerického pediatra Williama Searsa (napr. The Baby Book, Attachment Parenting a mnohé iné), ktorý hovorí, že je správne, keď rodičia napĺňajú potreby svojich detí a vytvárajú si s nimi vzťah plný vzájomnej naviazanosti. Na to môžu využívať nástroje, ktoré takýto vzťah prirodzeným spôsobom pomáhajú budovať – ide o nástroje vzťahovej výchovy. Ak budete tieto nástroje používať, uvedomíte si, že práve vy ste tým najväčším odborníkom na svoje dieťa a jeho správanie.

Vzťahová výchova taký prístup k deťom, ktorý predpokladá plné využitie rodičovskej intuície a hlbokého poznania príčin správania dieťaťa. Vďaka súboru nástrojov, ktoré vzťahová výchova popisuje, sa rodič naučí spoznať svoje dieťa, rozlíšiť jeho potreby a nemusí používať rozličné „stratégie“ alebo „zaručené rady“, aby vyriešil nejaký problém. Jednotlivé nástroje sú navzájom prepojené a všetky spolu umožňujú rodičom, aby aj po narodení bábätka žili aktívny život, ktorého je dieťa prirodzenou súčasťou. Samozrejme, že život po narodení bábätka je odlišný a pre rodičov je asi najťažšie prijať to, že to, čo bábätko najviac potrebuje sú práve oni sami. Nepotrebuje drahé veci, potrebuje čas (všetok) a pozornosť (tiež maximálnu). Čím skôr rodič prijme to, že deti sa v noci budia, že drvivú väčšinu z nich treba uspať (inak večer dlho plačú a „bolí ich bruško“), že sa treba naučiť poznávať ich cykly spánku a bdenia, že ich treba dojčiť nielen preto, že môžu byť hladné, ale aj preto, že ich tak je možné uspať, upokojiť, znížiť teplotu, ohriať, pritúliť, potešiť, dodať novú energiu a že ich treba nosiť, lebo sa vtedy cítia v bezpečí a v teple – čím skôr toto rodič prijme, tým skôr si bude môcť bábätko užívať.

Keď s rodičmi bábätko spí v posteli a keď matka prestane počítať, či sa za noc zobudilo 6-krát alebo 20-krát, umožní im to, aby sa na neprerušovaný spánok nedívali ako na nevyhnutnosť, ktorá im je upieraná. Budú skrátka spokojne spať inak – spolu s bábätkom, ktoré sa „obsluhuje v nočnom bare“. Podobne, keď budú bábätko nosiť v nosiči, nebude z rodičov takmer invalid, ktorý potrebuje bezbariérový prístup a pomoc ostatných, ale človek, ktorý bez problémov „vhopne“ na autobus či nakukne do obchodu. V babyvakoch sa dá tiež krásne nepozorovane dojčiť úplne všade, čo umožňuje skvelú flexibilitu pri akýchkoľvek výletoch, návštevách, jedení v reštaurácii či nákupoch trvajúcich hoci aj veľmi dlho.

Ako teda William Sears popisuje nástroje vzťahovej výchovy vo svojej knihe Attachment Parenting? „Vzťahová výchova začína v ranom detstve, keď deti potrebujú rodičov a starostlivo vybraných opatrovateľov na to, aby prežili a prospievali. Nástroje vytvárania vzťahovej väzby, ktoré používate pri novorodencovi, sú založené na biologickej väzbe medzi matkou a dieťaťom, ako aj na správaní, ktoré pomáha dieťaťu prospievať a umožňuje rodičom, aby boli za svoju snahu odmenení. Ak využívate tieto nástroje v čase, keď je vaše dieťa bábätkom, budete mať náskok vtedy, aj keď bude v predškolskom veku, keď bude mať 10 rokov a aj keď bude v puberte.

Šesť nástrojov vzťahovej výchovy:

1. Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode

2. Dojčenie

3. Nosenie dieťaťa

4. Spanie v blízkosti dieťaťa

5. Dieťa má na plač dôvod

6. Rovnováha

Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode, spôsob, akým bábätko a rodičia nadviažu vzťah, pomáha rozvinúť ranú vzťahovú väzbu. Hodiny a dni po pôrode sú citlivým obdobím, počas ktorého sú matky jedinečne nastavené starať sa o novorodencov, a novorodenci majú nad starostlivými opatrovateľmi takmer magickú moc. Tým, že matka a dieťa trávia po pôrode ako aj v neskoršom období veľa času spoločne, sa umožňuje spolupôsobenie prirodzeného správania dieťaťa, ktoré podporuje vytvorenie vzájomnej väzby, a inštinktívnych biologických opatrovateľských schopností matky. Dieťa má potreby a matka je pripravená ich uspokojovať. Obom z tejto biologickej dvojice sa umožní úspešný začiatok len vtedy, ak sú spolu bez prerušenia počas prvých šiestich týždňov. Otcovia sa tiež môžu tešiť z tejto popôrodnej väzby. Hoci oni nemajú fyzickú skúsenosť pôrodu a dojčenia, v prvých dňoch a týždňoch po pôrode sa môžu emocionálne naladiť na svoje úžasné novorodeniatko.

Dojčenie je vynikajúcim cvičením na spoznávanie dieťaťa – aby ste mu dokázali „presne rozumieť“. Úspešné dojčenie si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho dieťaťa, čo je prvým krokom v poznávaní dieťaťa a budovaní dôveryplného vzťahu. Matkine hormóny spojené s laktáciou - prolaktín a oxytocín - posilnia intuitívne materstvo, pretože pomáhajú ženám cítiť sa uvoľnenejšie a pokojnejšie, keď sú so svojimi deťmi.

Nosenie dieťaťa, Nosené deti sú menej nervózne a trávia viacej času v stave pokojnej bdelosti, čo je správanie, v ktorom sa deti najviac učia o svojom prostredí, a keď sú najmilšie. Zároveň, keď nosíte svoje dieťa, ako rodič sa stávate vnímavejším. Keďže vám je vaše dieťaťa tak blízko, poznávate ho lepšie. Dieťa sa učí byť spokojné a učí sa dôverovať svojmu opatrovateľovi. Tiež sa v náručí svojho činorodého opatrovateľa veľa učí o okolitom prostredí. Spanie v blízkosti bábätka. Pre deti všeobecne neexistuje jediné správne miesto na spanie. Najlepšie usporiadanie na spanie pre vašu konkrétnu rodinu je to, pri ktorom sa všetci členovia rodiny najlepšie vyspia. Väčšina, ale nie všetky deti, spia najlepšie v blízkosti rodičov.

Spanie v blízkosti dieťaťa môže niektorým zaneprázdneným rodičom pomôcť naviazať vzájomnú väzbu so svojim dieťaťom a uspokojovať ich potreby v noci, rovnako ako cez deň a večer. Toto obzvlášť platí v prípade matiek, ktoré sa musia vrátiť po materskej dovolenke do práce. Keďže noc malým človiečikom naháňa strach, spať tak, aby boli na blízku dotyky ako aj možnosť dojčenia, minimalizuje nočný strach z odlúčenia a pomáha bábätku učiť sa, že spánok je príjemný stav, nie niečo, čoho sa treba báť. Pre matky je s dieťaťom v ich blízkosti aj jednoduchšie v noci dojčiť. Možno vám to funguje v niektoré noci, a v iné nie. Zvažujte starostlivo svoje potreby.

Dieťa má na plač dôvod. Plač je rečou dieťaťa. Plakanie je cenným signálom, ktorý sa vyvinul, aby dieťa prežilo a aby sa mohli rozvíjať opatrovateľské schopnosti. Deti teda plačú preto, aby komunikovali, nie manipulovali. Čím rýchlejšie reagujete, tým menšiu úzkosť bude dieťa zažívať. Veľmi sa snažte, aby vaša nadmerná únava nezatienila vašu schopnosť pochopiť, prečo dieťa plače.

Rovnováha. V horlivej snahe dať svojmu dieťaťu čo najviac je ľahké zanedbať vaše potreby a potreby vášho manželstva. Naučte sa, že kľúčom k rovnováhe vašej výchovy je reagovať na vaše dieťa primerane – vedieť, kedy povedať “áno” a kedy “nie”, a byť natoľko múdrym, aby ste vedeli povedať “áno” aj sebe, keď potrebujete pomoc. Aký vplyv majú tieto nástroje na vašu výchovu? Nástroje VV hovoria o tom, čo ako rodič robíte, avšak majú vplyv aj na to, akým rodičom budete.

Dojčenie, vytvorenie väzby po pôrode, nosenie dieťaťa a ďalšie nástroje VV vás urobia vnímavejšími na signály dieťaťa. Keď sú jeho potreby naplnené rýchlo a jeho reči sa načúva, dieťa začne dôverovať v svoju schopnosť dávať signály. Dieťa vysiela stále jasnejšie signály, rodič sa stáva ešte vnímavejším, a celá komunikácia rodič-dieťa funguje lepšie.

Vzťahová výchova je spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý rozvíja to najlepšie v dieťati a v rodičoch. „Tento výchovný štýl“ je pre rodičov náročný v prvých troch až šiestich mesiacoch. Dávate dieťaťu zo seba veľa – váš čas, vašu energiu, vaše odhodlanie. Ale dostávate naspäť oveľa viacej. Výchova je ako investícia v banke. Čím viac vkladáte do vášho dieťaťa v prvých rokoch, tým viac sa vám vráti neskôr. Na začiatku tvrdo pracujete, ale neskôr sa môžete viac uvoľniť a tešiť sa z plodov svojej námahy.

Ako vyzerá vzťahová výchova. Vzťahová väzba je mimoriadne puto medzi rodičom a dieťaťom, pocit, ktorý vás tiahne k vášmu dieťaťu ako magnet. Pre matku to začína vedomím, že dieťa je jej súčasťou, pocitom, ktorý začína v tehotenstve. Keď sa vzťahová väzba po pôrode rozvíja, matka sa aj naďalej cíti úplná, len keď je so svojím dieťaťom. Keď je od neho oddelená, cíti, akoby jej chýbala časť z nej. Úroveň vzťahovej väzby sa nezvýši za jednu noc, ani sa nevytvorí za hodinu po pôrode. Je to ako plátno utkané časom z mnohých kontaktov matky a dieťaťa.

Vzťahová väzba otca. V prvých mesiacoch je vo väčšine rodín zjavnejšia a intenzívnejšia vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom ako medzi otcom a dieťaťom. To neznamená, že otcovia so svojimi deťmi nie sú silne naviazaní, ale zdá sa, že je to často iný typ vzťahovej väzby. Nie je ani horšej kvality než matkina väzba, a nie je ani lepší. Je skrátka odlišný. Otcovia môžu použiť nástroje VV na budovanie ich vzťahovej väzby so svojím dieťaťom. Tým, že budú reagovať na reč ich dieťaťa a tíšiť detský plač, môžu si vybudovať svoju vlastnú silnú vzťahovú väzbu. Vzťahová väzba znamená zvyknúť si na seba. Rodičia a deti si v prvých mesiacoch života jeden na druhého zvykajú. Zvyknutie si prináša do vzťahu úplnosť, správnosť, ktorá rozvíja to najlepšie v rodičoch i v bábätku. Zdá sa, že niektoré deti a rodičia si na seba zvyknú ľahko a dobre sa k sebe navzájom hodia. Ľahko prispôsobivé dieťa sa dobre prispôsobí aj matke, ktorá je ustráchaná a úzkostlivá. Šťastná povaha dieťaťa dáva takejto matke veľa pozitívnych stimulov a ona sa učí byť spokojná a radovať sa zo svojho dieťaťa. Dieťa s náročnejšou povahou sa možno dobre prispôsobí matke, ktorá sa intenzívne stará o jeho potreby. Matka reaguje na množstvo požiadaviek dieťaťa pozitívne a dieťa napokon zjemní svoje požiadavky. Privyknutie si na seba je oveľa problémovejšie, keď je dieťa nepokojné a matka si buď nie je sebou istá alebo má rigidné predstavy o tom, čo deti potrebujú. Matka bude musieť niečo zmeniť, aby sa dobre prispôsobila svojmu dieťaťu, alebo si bude potrebovať častejšie od dieťaťa oddýchnuť, ale keď zmení svoj prístup k dieťaťu, zistí, že dieťa reaguje a je jednoduchšie s ním žiť.

Výhody vzťahovej výchovy. Vzťahová výchova prináša najväčšie výhody, ak sa využívajú všetky nástroje vzťahovej výchovy spolu – princíp nazývaný synergia. Nosenie dieťaťa napríklad uľahčuje dojčenie, pretože blízkosť podporuje časté kŕmenie, spanie v blízkosti dieťaťa tiež uľahčuje dojčenie a sprostredkúva počiatočnú väzbu a vnímavosť na signály dieťaťa. Vďaka účinku laktačných hormónov na správanie sú dojčiace matky často citlivejšie na plač detí. A čím viac uplatňujete prvých 5 nástrojov vzťahovej výchovy, tým viac si dáte pozor na „zaručené rady“ o výchovu dieťaťa. Ak sa cítite trocha neisto čo sa týka prvého nástroja – pociťovania počiatočnej väzby s dieťaťom – zintenzívnite používanie ostatných nástrojov. Všetky vám pomôžu prehĺbiť vzťah s dieťaťom a vyvolajú pocity, ktoré spôsobujú, že materstvo poskytuje dostatok uspokojenia.

Keďže životné okolnosti môžu ovplyvniť, nakoľko budete môcť využívať nástroje vzťahovej výchovy, využívajte z nich tie, ktoré môžete vtedy, keď sa to dá. Keď sa raz presvedčíte o krátkodobých a dlhodobých výhodách vzťahovej výchovy, nájdete spôsob ako ju používať. Keď sa naučíte viac o vzťahovej výchove a budete ju používať, budete žasnúť nad tým, čo všetko prináša dieťaťu, rodičom a rodine. Rodičia ako prví učitelia dieťaťa. Nemusíte byť bohatí alebo šikovní, aby ste dieťaťu poskytli obohacujúce prostredie. Musíte iba byť s ním a starať sa oň. Intelektuálny vývin dieťaťa nezávisí od prednášok o superdeťoch, od vzdelávajúcich hračiek alebo od počúvania Mozarta. Viac ako čokoľvek iné potrebujú deti okolo seba milujúce, reagujúce ľudské bytosti, aby čo najviac rozvinuli svoj potenciál.

Ako reakciu na prehnané propagovanie fenoménu superdieťaťa, v ktorom sa zdôrazňuje používanie programov a pomôcok viac než rodičia, ktorí sa s deťmi hrajú a vnímavo sa o nich starajú, predniesol v roku 1986 na výročnom stretnutí Americkej akadémie pediatrov dr. Michael Lewis, detský vývinový špecialista, v programovom vyhlásení prehľad faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa a svoju prezentáciu zhrnul v tomto vyhlásení: Rozhodne najdôležitejším faktorom vplývajúcim na intelektuálny vývin dieťaťa je vnímavosť matky na signály dieťaťa. Od chvíle, keď oznámite, že ste tehotná, budete bombardovaná radami, čo všetko potrebujete pre výchovu šťastného a veľmi šikovného dieťaťa. Knihy, prednášky a vzdelávacie hračky, to všetko sľubuje zlepšiť šance, že o 19 rokov neskôr vaše dieťa bude úspešné na prijímačkách na vysokú školu. Športové kočiare, detské sedačky, hracie skrinky, kolotoče nad postieľku a elektronické hojdačky sľubujú obšťastniť dieťa, kým rodičia pokračujú vo svojom náročnom životnom štýle. Obchod s detskými vecami je obrovský a rodičia, ktorí chcú to najlepšie pre ich novorodené dieťa, sú pripravení otvoriť platiť alebo podať kreditnú kartu. Tu je naša rada na detskú výbavičku, materiály stimulujúce dieťa a všetky ostatné vynálezy, ktoré lemujú uličky obchodov: uprednostnite „super vzťah“ pred „super technikou“.

Absolútne najlepšou vecou na hranie pre dieťa je ďalší ľudský tvor. Investujte do nosiča, alebo aj dvoch (jeden pre matku, druhý pre otca alebo jeden na doma a druhý do auta) a dovoľte, aby obohacujúcim prostredím bol pre dieťa pohľad z vášho náručia, ktorý sa neustále mení. Vzťahy, nie veci, robia deti bystrejšími. Naviazané deti sa lepšie správajú. Je ťažké byť dieťaťom. Prechod z tichej, pokojnej atmosféry maternice do presvetleného, rušného, intenzívne vzrušujúceho sveta vonku je nesmierne náročné, zvlášť keď váš mozog ešte nemá spojenia, aby chápal koncepty ako čas alebo „čoskoro“ alebo čo znamená byť samostatnou bytosťou. V prvých týždňoch deti minú veľa energie na vysporiadanie sa so základnými problémami, ktoré prináša prechod z maternice do vonkajšieho prostredia. Počas tohto obdobia im matky a otcovia musia pomáhať usmerňovať ich správanie. Keď dieťa signalizuje hlad, matka zasiahne a povie: „Nakŕmime sa.“ Bruško dieťaťa sa naplní a dieťa si pomyslí: „Aha, ten desivý pocit je preč. A nakŕmenie ho zahnalo.“ Dieťa sa zobudí samo v postieľke a ako si naťahuje ruky a nohy do priestoru, pociťuje strach. Otecko príde a zdvihne ho, tíšiac maličké telo bábätka vo svojich silných rukách. Dieťa si myslí: „Áno, ocko sa o mňa postará. Som v bezpečí.“ Keď rodičia doma dieťa nosia alebo mu hladkajú chrbát, aby ho utíšili, keď je nepokojné, môže sa cítiť pokojné a nemusí míňať energiu na znepokojovanie sa. Zostať „vo forme“ je to, čo myslíme, keď hovoríme, že dieťa sa lepšie koordinuje. Čím viac času dieťa strávi v tejto forme, tým lepšie sa učí vytvoriť si tento stav samo. Dokáže zostať „v dobrej pohode“ dlhšie, a potom, keď je hladné, sa oveľa ľahšie presunie do stavu „teraz sa kŕmim“. Ak matka spí vedľa neho, dokáže dieťa väčšinu noci zostať v stave „zdravého spánku“ a rýchlo znova zaspať po tom, čo sa zobudí na kŕmenie. Vďaka všetkým týmto rýchlym reakciám matky a otca koordinujú naviazané deti svoju činnosť skôr, efektívnejšie a účelnejšie. Toto z nich robí deti, ktoré sa správajú lepšie, deti, s ktorými je príjemné byť. Z lepšie sa správajúcich bábätiek vyrastú lepšie sa správajúce deti.

Pravdepodobne ste nikdy neuvažovali o nástrojoch vzťahovej výchovy ako o nástrojoch poslušnosti, ale oni nimi v skutočnosti sú. Nosenie dieťaťa, dojčenie na požiadanie, spanie s dieťaťom a vnímanie plaču ako dorozumievacieho jazyka sú silnými pomôckami ako formovať správanie dieťaťa teraz i v budúcnosti.

Abstrakt: Vzťahová výchova, ktorú vo svojich knihách popisuje súčasný americký pediater William Sears, vysvetľuje rodičom, že sa pri spoznávaní svojho dieťaťa majú spoliehať na intuíciu, majú napĺňať jeho potreby byť dojčené, byť nosené a byť v blízkosti rodiča cez deň, ale aj v noci. Napĺňanie týchto potrieb dieťaťa je prirodzené a sú to potreby, ktoré odznejú s tým, ako dieťa samo neustále smeruje k väčšej nezávislosti od rodičov.

Kľúčové slová: William Sears, attachment parenting, dojčenie, nosenie detí, spoločné spanie, uspávanie, výchova, citové puto, primárna väzba, naviazanosť rodičov a detí, vzťahová väzba

autor: Mgr. Andrea Poloková

(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)

Katherine A. Dettwyler, Ph.D.
Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University

(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.) 

Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazunaše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Niektoré deti je možné nasmerovať, presvedčiť či donútiť, aby splnili očakávania našej kultúry, a deti budú pekne prospievať. Inokedy síce deti splnia kultúrne očakávania, avšak na druhej strane stratia zmysel pre to, kým sú, stratia sebavedomie a vieru, že svet je bezpečné a dôveryhodné miesto, a niekedy bude dokonca ohrozené ich zdravie a život. Pravdepodobne nikde nie sú kultúrne očakávania a skutočné potreby detí vo väčšom konflikte ako v oblasti častosti dojčenia a charakteru spánku.

Ľudské mláďatá sú uspôsobené (či veríte že evolúciou počas miliónov rokov alebo Bohom, na tom nezáleží) dojčiť sa *veľmi* často, vychádzajúc zo zloženia mlieka u nášho druhu, z faktu, že u všetkých vyšších primátov (primáty sú zoologický druh zahŕňajúci ľudí, patria medzi ne aj opice) nosia matky svojich potomkov na rukách alebo na chrbtoch po niekoľko rokov, ďalej z veľkosti žalúdka malých detí, z rýchlosti, ktorou je materské mlieko strávené, z potreby takmer nepretržitého prísunu živín pre rast obrovského mozgu (obzvlášť u ľudí) a tak ďalej. Slovami "veľmi často" myslím 3-4 krát za hodinu, s trvaním vždy niekoľkých minút. Spôsob, akým sú niektoré malé deti v našej kultúre kŕmené, keď sa im snažíme zaviesť režim kŕmenia každé 3-4 hodiny s trvaním jedného kŕmenia 15-20 minút, je proti našej základnej fyziológii. Avšak ľudia sú veľmi prispôsobiví, niektoré matky sú schopné vytvoriť dostatok mlieka i pri takejto riedkej stimulácii a takomto vyprázdňovaní prsníkov, a niektoré deti sú schopné sa adaptovať na takéto veľké a nie časté porcie. No bohužial niektoré matky nevytvoria pri takomto občasnom dojčení dostatok mlieka a niektoré deti sa neprispôsobia režimu, sú nepokojné, veľa plačú, chcú sa dojčiť "skôr než je čas", nerastú dobre a neprospievajú. Samozrejme sa zvyčajne zvaľuje vina na matku - "Nemáš dosť mlieka" - namiesto na kultúrou spôsobené očakávanie, že dojčenie každé 3-4 hodiny má byť dostatočné, a matka začína dokrmovať umelým mliekom, čo ju vtiahne do špirály vedúcej k úplnému odstaveniu. Ľudské mláďa je tiež uspôsobené byť dojčené minimálne 2,5 roka, pričom mnoho indikátorov naznačuje, že skutočný fyziologický vek pre odstavenie je 6-7 rokov, bez ohľadu na to, čo diktuje vaša kultúra. Môžem vám ohľadne týchto skutočností dať referencie k môjmu výskumu, ak máte záujem.

To isté platí pre spánok. Ľudské mláďatá sú uspôsobené spať so svojimi rodičmi. Hmat je u primátov spolu so zrakom najdôležitejší zmysel. Mláďatá primátov sú nosené na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania je pre matku a dieťa spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Normálne zdravé dojčené dieťa spiace so svojou matkou neprespí noc (povedzme 7-9 hodín bez prerušenia) až do veku 3-4 rokov, aj keď už nočné dojčenie nepotrebuje. Opakujem - je to NORMÁLNE a ZDRAVÉ. Výskum Dr. Jamesa McKennu ohľadne spoločného spania jasne poukazuje na nebezpečenstvo osamelého spánku malých detí, keď tieto vkĺzajú do abnormálnych fáz veľmi hlbokého spánku, pri ktorých je pre ne veľmi ťažké sa vyrušiť, keď nastane apnoe (zastavenie dýchania). Pri spoločnom spaní matka monitoruje spánok a dych dieťaťa, dokonca i keď sama spí. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojím pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia. Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samé, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe, a nablízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znovu dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď zvracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva.

Je to pohodlné pre rodičov? Nie!

Je pre niektorých "prvorodičov" náročné prispôsobiť sa? Áno!

Niet pochýb, že priepasť medzi tým, čo nás učí naša kultúra očakávať od spánku dieťaťa (prečítať rozprávku, prikryť, zhasnúť svetlo a nevidieť sa nasledujúcich 8 hodín) a skutočnosťou, ako zdravé a normálne deti naozaj spia, je obrovská.

Ale prvé kroky k vysporiadaniu sa s faktom, že vaše dieťa neprespí noc či nechce spať bez vás, sú uvedomiť si, že:

(1) Neprespať noc do veku 3-4 rokov je normálne a zdravé správanie sa ľudských mláďat.
(2) Vaše dieťa nie je náročné, ani vami nemanipuluje, je normálne a zdravé a správa sa primerane svojmu druhu.

Keď akceptujete tieto jednoduché fakty, starať sa o vaše dieťa v noci bude omnoho ľahšie. Keď sa vzdáte predstavy, že vaše dieťa má spať v noci 8 hodín v kuse, a budete vnímať nočné vstávanie k dieťaťu ako vzácne a pominuteľné chvíle, veľmi rýchlo si zvyknete.

Vrelo doporúčam knihu Nighttime Parenting od Dr. Searsa. Prvé roky našich detí sú veľmi dôležité a majú veľký vplyv na ich životy. Prejde to všetko príliš rýchlo. Napĺňať potreby našich detí počas týchto začiatkov sa v ďalších rokoch veľakrát vyplatí.

(Preklad je zverejnený so súhlasom autorky, pofesorky K. Dettwyler.)

Zdroj: https://babatocko.blogspot.sk/2011/05/nocny-spanok-babatiek.html

Jack Newman, MD, FRCPC

Stále viac a viac žien teraz dojčí svoje deti a stále viac a viac nachádzajú radosť v dojčení natoľko, že chcú dojčiť dlhšie ako pôvodne zamýšľali, dlhšie ako tradičných pár mesiacov. UNICEF už dlho povzbudzuje k dojčeniu do dvoch rokov a dlhšie a Americká akadémia pediatrov teraz rekordne povzbudzuje matky dojčiť aspoň jeden rok a potom tak dlho, ako si to matka i dieťa prajú. Dokonca aj Kanadská pediatrická spoločnosť vo svojom poslednom stanovisku o výžive potvrdzuje, že ženy možno chcú dojčiť do dvoch rokov alebo dlhšie a Zdravá Kanada vydala stanovisko podobné stanovisku UNICEFu. Dojčenie do 3 až 4 rokov bolo v ľudskej histórii bežné vo väčšine krajín sveta až donedávna a v mnohých spoločnostiach je ešte stále bežné dojčiť batoľatá.

Prečo by malo dojčenie pokračovať aj po šiestich mesiacoch?

Pretože matky a deti sa často veľmi rady dojčia. Prečo by sme mali ukončovať radostný vzťah? A pokračujúce dojčenie je dokonca prospešné pre zdravie tak matky ako aj dieťaťa.

Ale hovorí sa, že materské mlieko už nemá žiadnu hodnotu po šiestich mesiacoch.

Možno sa to hovorí, ale je to zjavne nesprávne. Keď ktokoľvek (vrátane pediatrov) môže povedať takúto vec, poukazuje to iba na veľkú nevedomosť o dojčení toľkých ľudí v našej spoločnosti. Materské mlieko je však stále mliekom. Aj po šiestich mesiacoch naďalej obsahuje bielkoviny, tuk a iné z výživového hľadiska dôležité a primerané látky, ktoré dojčatá a deti potrebujú. Materské mlieko naďalej obsahuje imunologické faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa. V skutočnosti niektoré imunitné faktory, chrániace dieťa pred infekciou, sú prítomné v materskom mlieku v druhom roku života vo väčších množstvách než v prvom roku. Je to samozrejme tak, ako má byť, pretože deti staršie ako rok sú vo všeobecnosti vystavené viacerým zdrojom infekcie. Materské mlieko aj naďalej obsahuje špeciálne rastové faktory, ktoré pomáhajú dozrievať imunitnému systému a mozgu, črevám a ďalším orgánom vyvíjať sa a dozrievať.

Bolo dokázané, že deti v jasliach, ktoré sú stále dojčené, mávajú oveľa menší počet infekcií, ktoré sú menej závažné, než tie deti, ktoré dojčené nie sú. Tak matka po návrate do svojho plateného zamestnania vymeškáva menej pracovnej doby, keď pokračuje v dojčení svojho dieťaťa.

Je zaujímavé, že marketing spoločností vyrábajúcich umelé mlieko (ktoré je veľmi úbohou kópiou skutočného mlieka) vnucuje konzumáciu umelého mlieka do jedného roka života, príp. do troch, a napriek tomu nás presviedča, že materské mlieko (podľa ktorého je ich úbohá kópia vyrobená) je hodnotné len prvých šesť mesiacov alebo dokonca menej („najlepšia výživa pre novorodencov“). Príliš veľa lekárov prebralo túto pesničku.

Počula som, že imunologické faktory v materskom mlieku zabraňujú dieťaťu vo vývine jeho vlastnej imunity, ak ho dojčím dlhšie ako 6 mesiacov.

Je to nepravda, naozaj je to absurdné. Je neuveriteľné, ako môže toľko ľudí v našej spoločnosti prekrúcať výhody dojčenia na nevýhody. Očkujeme deti, aby sa vedeli brániť pred skutočnou infekciou. Materské mlieko pomáha dieťaťu bojovať s infekciami. Keď dieťa infekciu zvládne, stáva sa prirodzene imúnne.

Ale ja chcem, aby sa moje dieťa osamostatnilo.

A dojčenie robí batoľa nesamostatným? Neverte tomu. Dieťa, ktoré je dojčené, až kým sa samo neodstaví (zvyčajne vo veku od 2 do 4 rokov) je vo všeobecnosti samostatnejšie a čo je možno ešte dôležitejšie – je si viac isté svojou nezávislosťou. Na prsníku získavalo spokojnosť a bezpečie, až kým ono samé nebolo schopné urobiť krok k odstaveniu. A keď tento krok dieťa urobí samé, vie, že dosiahlo niečo, o čom vie, že ho posunulo vpred. Je to míľnik v jeho živote.

Často tlačíme deti príliš rýchlo k osamostatneniu. Priskoro samostatne spať, priskoro sa odstaviť od prsníka, priskoro robiť veci bez rodičov, robiť všetko priskoro. Netlačte na dieťa a ono sa osamostatní v správnom čase. Kam sa náhliť? Skoro odídu z domu. Chcete, aby odišli z domu v štrnástich? Ak je potreba naplnená, doznie. Ak je potreba nenaplnená (ako potreba dojčiť sa a byť blízko mamy), ostáva potrebou do obdobia raného detstva, ba aj dospievania.

Samozrejme, sú určité situácie, v ktorých sa dojčenie používa na vytvorenie nadmernej závislosti vo vzťahu. Ale takým istým spôsobom sa to môže stať s jedlom a nácvikom hygieny. Na vine nie je dojčenie. To je už iná téma.

Čo ešte?

Asi najdôležitejším aspektom dojčenia batoľaťa nie sú ani tak výživové a imunologické výhody, aj keď sú dôležité. Som presvedčený, že najdôležitejším aspektom dojčenia batoľaťa je výnimočný vzťah medzi dieťaťom a matkou: s každým dojčením sa potvrdzuje láska medzi matkou a dieťaťom. Toto pokračuje, aj keď sa z bábätka stáva batoľa. Ktokoľvek, kto pozoroval dojčenie staršieho dieťaťa alebo batoľaťa, môže potvrdiť, že je v tom niečo takmer magické, niečo výnimočné, niečo ďaleko viac ako len prijímanie potravy.

Batoľa niekedy počas dojčenia spontánne, bez zjavnej príčiny, prepukne do smiechu. Jeho potešenie byť na prsníku je oveľa viac ako len byť pri zdroji potravy. A ak to matka dovolí sebe, dojčenie môže byť zdrojom potešenia aj pre ňu, oveľa viac ako radosť z poskytovania jedla. Samozrejme, nie je to vždy skvelé, ale čo na to záleží? Keď to však príjemné je, dáva to tomu všetkému veľkú hodnotu.

Ak dieťa ochorie alebo si ublíži, (a to sa stáva, keď je v kontakte s inými deťmi a naberá viac odvahy), dojčenie je najjednoduchším spôsobom ako ho upokojiť. Pamätám si nočné služby na pohotovosti, kde matky chodili so svojimi deťmi, ktoré sa nedojčili, hore-dolu po chodbe a snažili sa utíšiť ich, často neúspešne, kým dojčiace matky sedeli ticho so svojimi stíšenými, aj keď nie práve najšťastnejšími, deťmi na prsníku. Matka dojčením upokojuje choré dieťa a dieťa upokojuje dojčením matku.

Materiál Dojčenie staršieho dieťaťa, január 2005

Autor: Jack Newman, MD, FRCPC 2005

Preklad: Mamila, o.z., 2008

Tento materiál sa môže kopírovať a šíriť bez predchádzajúceho dovolenia s podmienkou, že nie je použitý v žiadnom kontexte, ktorý by porušoval Kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka.

Súbor miliónov matiek, ktoré dojčili svoje dieťa až do konca ďalšieho tehotenstva, je dostatočne veľký na to, aby dojčenie počas tehotenstva bolo považované za bezpečné. La Leche League pracovala za desaťročia s takým množstvom tehotných dojčiacich matiek, že ak by dojčenie malo na tehotenstvo vplyv, bolo by sa to prejavilo. To, že medzi odborníkmi panujú v tejto otázke nezhody, neznamená, že by nebolo možné dopátrať sa pravdy. Pre mnohých odborníkov je však jednoduchšie povedať, že dojčenie počas tehotenstva treba ukončiť. Je to preto, že dojčenie sa často nepovažuje za dostatočne dôležité na to, aby sa ním skutočne zaoberali a aby ocenili jeho potrebnosť a jedinečnosť. Ale dojčenie dieťaťa v akomkoľvek veku je nielen ničím nenahraditeľná výživa, ale v prvom rade – na základe najnovších poznatkov z neurológie – nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu, rozvoja osobnosti dieťaťa, získavania sociálnych zručností a vytvárania základnej dôvery vo svet, do ktorého sa narodilo. Ak si ľudia ešte pred pár rokmi mysleli, že otázka dojčiť či nedojčiť je otázkou životného štýlu, tak dnes už je zrejmé, že ide o zásadnú otázku verejného zdravia, vytvárania mozgových prepojení a budúcich vzťahov dieťaťa s ostatnými ľuďmi.

Prečo sa mnohé tehotné matky rozhodnú pre dojčenie počas tehotenstva?

Okrem toho, že dojčiť počas tehotenstva je normálne – rovnako ako je normálne dojčiť tandemovo (čiže zároveň) novorodenca a staršie dieťa (ak sa tak matka rozhodne) – majú matky rozličné dôvody, prečo chcú dojčiť svoje staršie dieťa počas tehotenstva:

a)      ich staršie dieťa je stále príliš maličké na to, aby ho odstavili (ak matka otehotnie do 1. roka veku dieťaťa, je dôležité, aby popri pokračovaní dojčenia, zaistila, že priberanie dieťaťa bude dostačujúce a podávala príkrmy podľa potrieb dieťaťa)

b)      ich staršie dieťa, aj keď je už veľké, je dojčené a matka aj dieťa chcú v dojčení pokračovať, pretože dojčenie zabezpečuje potrebný príjem mlieka ako aj zjednodušuje výchovu aktívneho staršieho dieťaťa

c)      matka otehotnela a pôvodne plánovala dojčiť dlhšie, a tak chce pokračovať

d)      matka vie, že dieťa nie je na odstavenie pripravené a chce, aby odstavenie prebehlo, ako míľnik, ktorý dieťa s hrdosťou dosiahne

e)      matka vie, že dojčenie poskytuje dieťaťu v každom veku nenahraditeľnú výživu, zvyšuje jeho imunitu, pomáha mu prekonávať choroby a pomáha jej v náročnom období tehotenstva

f)        matka chce, aby odstavenie bolo postupné a aby nebolo pre dieťa traumatizujúcim obdobím plaču

g)      dieťa zaspáva na prsníku a práve v období tehotenstva matka tento spôsob zaspávania oceňuje, pretože nemusí iným, zložitejším spôsobom uspávať „ťažko uložiteľné“ batoľa

h)      dieťa sa často v noci budí a keď mu matka ponúkne prsník, zase zaspí, čo matke vyhovuje, pretože nemusí v noci vstávať a uspávať dieťa inak

i)        mnohé iné osobné dôvody

Tehotenstvo je z hľadiska psychiky citlivé obdobie: na matku by nemal byť vyvíjaný tlak ani v tom smere, aby odstavila svoje staršie dieťa, ani aby ho dojčila. Matka má dostať dostatok informácií, aby sa mohla zodpovedne rozhodnúť podľa toho, ako ona pozná svoj stav a svoje dieťa. Podporu jej môžu poskytnúť iné matky, ktoré zistili, že sú tehotné počas dojčenia ako aj zdravotníci, z ktorých mnohí už majú rozsiahle skúsenosti so ženami, ktoré dojčili počas celého tehotenstva a potom pokračovali v tandemovom dojčení oboch detí po pôrode.

Ak má matka počas tehotenstva problémy, je opäť dôležité, aby dostala skutočne odborné informácie, na základe ktorých sa bude môcť rozhodnúť tak, ako je to pre ňu i jej deti správne. V takýchto situáciách (krvácanie, skracovanie krčku maternice) treba rozhodnutie urobiť obzvlášť opatrne.

Je dojčenie počas tehotenstva bezpečné?

Vo vedeckej literatúre neexistujú žiadne dôkazy či dáta, ktorými by lekári mohli odôvodniť odporúčanie odstaviť dieťa počas tehotenstva. Matky môžu lekára, ktorý odstavenie odporúča požiadať, aby jej ukázal štúdie, ktorými svoje tvrdenie podporuje.

Nebudú tehotenské hormóny škodiť dojčiacemu sa dieťaťu?

Tehotenské hormóny sa v malých množstvách nachádzajú aj v materskom mlieku, ale dojčenému dieťaťu nijako neškodia. V materskom mlieku sa hormóny nachádzajú aj bez toho, aby matka bola tehotná. Treba pamätať na to, že bábätko v maternici je vystavené týmto hormónom v ďaleko väčšej miere ako dojčiace sa dieťa. Aj liek Duphaston, ktorý sa často matkám dáva na udržanie tehotenstva, je kompatibilný s dojčením.

Nestane sa niečo nenarodenému bábätku?

Neexistuje žiadne zdokumentované riziko pre matku či nenarodené bábätko, keď matka počas normálneho tehotenstva dojčí. Kontrakcie maternice počas dojčenia sú normálne a nespôsobujú predčasný pôrod – nakoniec, kontrakcie maternice spôsobuje aj pohlavný styk, ktorého sa väčšina párov počas tehotenstva nevzdáva. Je pravdou, že (bez ohľadu na dojčenie) sa určité percento všetkých tehotenstiev končí potratom. Vtedy je samozrejme ľudské hľadať dôvody a ak matka dojčila, je jednoduché ako príčinu označiť dojčenie, hoci za iných okolností by sme len skonštatovali, že dôvod nepoznáme. Rovnako neexistujú medicínske dôkazy o tom, že by dojčenie oberalo nenarodené dieťa o živiny. Stimulácia bradaviek počas dojčenia, na ktorú je telo matky bežne zvyknuté, nie je dostatočná na to, aby spôsobila predčasný pôrod ani v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Preto matka nemusí dieťa odstaviť ani po 6. mesiaci tehotenstva.

Bude mať matka dostatok živín?

Normálne racionálne sa stravujúca matka nebude mať žiadne problémy s tým, aby mala dostatok živín aj pre nenarodené dieťa, aj pre dojčiace sa dieťa, ako aj pre seba. Okrem toho, že sa bude stravovať primerane, nemusí robiť žiadne špeciálne opatrenia.

Je materské mlieko dostatočne výživné počas tehotenstva?

Materské mlieko je jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude. Počas tehotenstva sa môže znížiť jeho množstvo, a preto pri deťoch mladších ako jeden rok, je potrebné zabezpečiť, aby zároveň s dojčení prijímali aj dostatok inej stravy.

Aké pocity môžu matky zažívať počas dojčenia v tehotenstve?

Matky môžu byť počas tehotenstva unavené (bez ohľadu na to, či dojčia alebo nie) a práve to, že si na chvíľu ľahnú, kým sa ich dieťa dojčí, môže byť spôsob, ako si aspoň trochu odpočinúť, pretože inak môže byť náročné nájsť spôsob, ako si s neustále pobehujúcim dieťaťom vytvoriť príležitosť na oddych.

Počas tehotenstva môžu mať matky širokú škálu pocitov, ktoré sa môžu zo dňa na deň meniť. Môžu byť nadšené, ale tiež môžu pociťovať bolesť prsníkov či bradaviek. Môžu mať syndróm bielej bradavky a s tým spojenú bolesť po dojčení. Preto je dôležité počas tehotenstva dávať mimoriadny pozor na správnu polohu a prisatie. Niekedy matkám dojčenie počas tehotenstva môže byť príjemné, niekedy ich môže prekvapiť vlna negatívnych pocitov počas dojčenia staršieho dieťaťa a môže sa stať, že dojčenie budú považovať za výnimočne náročné. Ak sa zdôveria so svojimi pocitmi, možno budú cítiť, že ich všetci nútia do odstavenia, aj keď dieťa rozhodne nie je pripravené. Alebo naopak budú túžiť po odstavení a nenájdu dostatočnú podporu pri starostlivosti o staršie dieťa na to, aby to dokázali urobiť tak, aby ich dieťa vnímalo proces odstavenia ako pozitívny zážitok. Ešte menej pochopenia nachádzajú matky v situácii, keď sa dieťa počas tehotenstva nečakane odstaví v dôsledku zníženej tvorby mlieka, pričom bolo zjavné, že by dojčenie ešte pre matku i dieťa bolo dobré, a matka si ešte priala dojčiť. Takéto pocity zažívala aj Hilary Flowerová, ktorá vo svojej knihe popisuje, ako sa jej staršia dcéra počas tehotenstva prestala dojčiť a ako znovu začala po pôrode syna: „Môj čerstvo narodený syn bol práve v tej magickej prvej hodine života. Zahľadel sa na svoju staršiu sestru, ktorá pila na druhom prsníku. Ona mu podala svoju malú rúčku a dotkla sa jeho miniatúrnej ručičky. Moja láska zalievala obe moje deti a ich vzájomná láska tento kruh uzatvárala.“

 Autor: Mamila OZ